Kde sú moje fotografické začiatky?

Od malička som inklinovala k umeleckým činnostiam a navštevovala základnú umeleckú školu vo výtvarnom odbore. Láska k fotografii sa začala u mňa vytvárať v ranom detstve, pred viac ako 20 rokmi, kedy som si u rodičov vyprosila pod vianočný stromček svoj prvý vlastný, ešte vtedy analógový fotoaparát na film. Prirodzene ma fascinovala možnosť zachytiť do obrázku moment, ktorý sa už viac v živote nezopakuje a ktorý si vďaka fotografii budem môcť opäť neskôr pripomenúť, chvíle s priateľmi a mne od detstva blízke športové jazdecké podujatia. Prostredníctvom hľadáčiku som sa stala aktívnou pozorovateľkou všetkých a všetkého okolo seba a fotoaparát sa stal mojou neoddeliteľnou súčasťou.

Postupom času, počas štúdia na umeleckej škole v odbore scénická kostýmová výtvarníčka, som sa po technickej stránke s fotoparátom zoznamovala stále viac a pribudli mi potrebné znalosti aj z oboru portrétnej fotografie, všeobecne z estetiky umení a kompozície. Po skončení školy, plná eufórie z nezávislosti, splnila som si svoj najväčší “detský” sen a kúpila vlastného koňa a po čase ďalšieho. Vlastniť koňa je hobby na plný úväzok a fotografické nadšenie bolo tak odložené nie na druhú, ale snáď až na desiatu koľaj.

Kedy som potom prepadla tej fotografickej vášni naplno? O pár rokov neskôr, paradoxne po nešťastnej udalosti, ktorá mi nedovolila už viac sadnúť do sedla svojho koňa. Zvyknutá pri koňoch na uponáhľaný režim, potrebovala som popri svojom zamestnaní nejak vyplniť voľný čas, ktorého bolo náhle nejak veľa. Potrebovala som na sebe naďalej pilne pracovať, rozvíjať sa, zanechať po sebe stopu. Do rodiny nám pribudlo šteniatko austrálskeho ovčiaka a ja som opäť zatúžila zachytiť momenty bežných dní, zachytiť to, ako náš Shelby rastie a “zo šuflíka som vytiahla opäť fotoaparát”, tentokrát už jednoduchú digitálnu zrkadlovku. Ako som fotografie zdieľala cez sociálne siete s priateľmi a známymi, modelmi sa mi stávali čoraz častejšie aj kone a modelkami kamarátky – “dievčatá od koní”. Začala som vnímať svetlo, ktoré je vo fotke tak dôležité a postupne si svoje oko zdokonaľovala na niekoľkých fotografických workshopoch pod vedením skúsených slovenských fotografov. Okrem iného som získala aj certifikát v obore Fotomakeupu a modelky som si tak nielen sama obliekala, ale aj líčila.

Zakrátko ma jedno z dievčat “od koní” poprosila nafotiť aj svoju vlastnú svadbu a ja, s odvahou čeliť novým výzvam, som po prvýkrát ucítila adrenalín, ktorý pociťujem dodnes na každej jednej svadbe, adrenalín v inej forme, zodpovednosť zachytiť moment, ktorý sa už nikdy viac v živote nezopakuje. Pocítila som záľubu v zachytení emócií, kúzla a jedinečnosti svadobného dňa – možnosť vyrozprávať príbeh prostredníctvom fotografií.

A preto, milujem ten pocit, keď sa mi podarí zachytiť okamih, ktorý si voľným okom málokedy všimnete…

Fungovala som súčasne v 2 profesiách ešte nasledujúce 2 roky a kým moji kolegovia odpočívali pri mori, ja som počas obdobia dovolenky s nadšením organizovala svoje väčšie fotografické projekty s účelom stále sa zdokonaľovať. Nebolo to jednoduché, ale jeden múdry kamarát mi raz povedal, že “ľahká cesta vedie len do pekla a keď nevládzeš, tak si pridaj”… Chýbal spánok, oddych a len so sebazaprením a častokrát cez slzy, videla som tam niekde rozmazaný cieľ, až kým som so začiatkom ďalšej svadobnej sezóny, na jar v roku 2018, nepocítila, že je už čas rozhodnúť sa a definitívne som tak opustila jedinú firmu, v ktorej som roky pracovala. Vydala som sa tak žiť svoje veľké dobrodružstvo svadobnej fotografky, skočila som do neznáma rovnými nohami a neoľutovala som to odvtedy ani na sekundu.

Fotografia je môj fulltime job. No aj napriek tomu, vždy je priestor na novú inšpiráciu či vzdelanie, ktoré si pravidelne stále dopĺňam.

A aké bude fotenie so mnou?

 Vtipné, pretože som  #krpatafotografka 🙂 Svoju prácu milujem a pristupujem k nej so všetkou zodpovednosťou. Hoci fotenie vopred premyslím do posledného detailu, všetko prebehne v pohodovej priateľskej atmosfére a sľubujem, že sa aj zchuti zasmejeme 🙂